Ó, Bože, ako hojne je rozliate Tvoje milosrdenstvo a všetko si to urobil pre človeka. Ó, ako veľmi musíš milovať toho človeka, keď je Tvoja láska k nemu taká činná. Ó, Stvoriteľu môj a Pán, všade vidím stopy Tvojej ruky a pečať Tvojho milosrdenstva, ktoré obklopuje všetko, čo je stvorené. Ó, môj najľútostivejší Stvoriteľu, túžim Ti vzdať chválu – v mene všetkých Tvojich bytostí a stvorení, ktoré nemajú dušu, vzývam celý vesmír k zvelebovaniu Tvojho milosrdenstva. Ó, aká veľká je Tvoja dobrota, Bože.

***

Buď zvelebený, Stvoriteľ náš a Pán!
Celý vesmír, zvelebuj Pána v pokore,
ďakuj svojmu Stvoriteľovi zo všetkých síl
a oslavuj jeho nepochopiteľné Božie milosrdenstvo!

Poď, celá zem vo svojej zeleni,
poď aj nesmierne more,
nech sa tvoja vďačnosť premení na milú pieseň
a spieva, aké veľké je Božie milosrdenstvo!

Poď, krásne slnko žiariace, poďte pred ním jasné zore,
spojte sa do jedného hymnu, nech vaše čisté hlasy
spoločne ospevujú veľké Božie milosrdenstvo!

Poďte, hory a doliny, šumné lesy a húštiny,
poďte, krásne kvety v rannom čase,
nech vaša vôňa jediná
oslavuje a zvelebuje Božie milosrdenstvo!

Poďte, všetky krásy zeme, ktorým sa človek
nemôže dosť vynačudovať,
poďte zvelebovať Boha spoločne,
oslavujte nepochopiteľné Božie milosrdenstvo!

Poď, neskrývaná krása celej zeme,
a zvelebuj svojho Stvoriteľa vo veľkej pokore,
lebo všetko je obsiahnuté v jeho milosrdenstve,
všetko volá mocným hlasom, aké veľké je Božie milosrdenstvo!

Ale nad všetky tie krásy
milším je pre Boha zvelebením
duša nevinná a plná detskej dôvery,
ktorá sa skrze milosť tesne zjednocuje s ním.
(Denníček sestry Faustíny , 1749-1750)